Tajomstvá v podzemí

Keď sme minulý rok v máji odkúpili záhradu s chatkou, akosi nás nenapadlo požiadať realitného makléra, nech nám ukáže sklep (pivnica, správne po slovensky). Stačilo mi len mrknúť na štvorec na podlahe z dreva, z ktorého trčal nenápadný špagátik a spokojila som sa s jednoduchou informáciou, že je chatka podsklepená a vchod do sklepa je práve tam, z podlahy verandy. Viac ma toto, tak prízemné (či podzemné) téma nezaujímalo, pretože moju pozornosťod takýchto nepodstatných detailov neustále odvádzal nádherný výhľad, voňavá pralesná zeleň a štebotanie vtákov.

Sklep som si asi na dve milisekundy predstavila proste ako miesto, kam zrejme vleziem po schodíkoch, či rebríku, a v predklone, aby som sa nebuchla hlavou do nízkeho stropu, dočiahnem na nejakú poloprázdnu zaprášenú poličku, a na nej nájdem nejaké totálne nezaujímavé predmety, ako starý lavór, kus drátu, motyčku a pod.

Takže keď sme už boli majiteľmi chatky už asi tak dva mesiace, rozhodla som sa, že by sme sa mali konečne podívať do sklepa...

Tak som sa chopila toho kúsku špagátu, ktorý naznačoval, že tu sa asi otvára poklop sklepa. Zatiahla som, samozrejme špagátik sa ihneď pretrhol a rozpadol na márny prach. Tak dobre, skúsime to vypáčiť nejakým záhradným náradím. Vyskúšala som motyku, také to malé srandovné hrabátko a nakoniec krompáč, ktorý zvíťazil a poklop sa pomocou neho pootvoril, a ja som odvážne celou svojou mušou silou odklopila vchod do sklepa, a pretrhala tým poctivé, rokmi nastrádané pavučiny.

Jeden pohľad dolu, a z hrdla mi nahlas vyletelo neslušné slovo.

Za prvé, toto je hĺbka ako keby tu kedysi v praveku vykopali základy domu.
Za druhé, sklep prázdny nebol. Bol PLNÝ.
Totálne narvaný všetkým možným, čo bývalí majitelia chaty mali v chate a okolo nej, a zrejme sa im to nechcelo odvážať, tak to proste nahádzali sem. Alebo naopak, chceli budúcich užívateľov svojej záhrady potešiť množstvom užitočných predmetov :D
Za tretie, vlastne netuším, ako moc hlboký ten sklep je, pretože netuším, kam až siahajú tie hory haraburdia.
A za štvrté, slušne strmý rebrík, čo vedie tam dolu do útrob, vyzerá dosť rachiticky, čo zaručuje, že zostup do tohto utajeného peklíčka bude adrenalínom sám o sebe.
Ale možno som len rozmaznaná mestská panička a všetko to vidím skreslene.

Ale keď sa dolu pozreli opatrne všetci členovia našej rodiny, padlo jasné rozhodnutie: pandorinu skrinku zatiaľ na neurčitú dobu uzatvoríme a budeme sa tváriť, že o ničom nevieme, to len naše podvedomie nás bude v noci strašiť predstavami o tajnom živote príšer z hĺbok pivnice..

OK, druhý, tretí a každý ďalší pohľad do tej rozkošnej miestnosti bol už menej a menej desivý, a pol roka od prvého otvorenia pivnice som sa teda rozhodla sa tam pozrieť aj s baterkou (samozrejme zhora, nevleziem tam ani za milión!) a preskúmať, čo užitočné by SA odtiaľ dalo vybrať na svetlo božie.

Určite je tam aspoň 5 šikovných, divoko modrých sudov na vodu, tie by sa mohli hodiť.
Videla som tam aj nejaké nástroje - vidle, a čosi ďalšie, z čoho tam vidieť len násadu.
Niekoľko drevených rebríkov.
Kopa všelijakých dosiek a trámov.
Akési staré káble, zmotané do kolečka.
Dráty.
Všelijaké nádoby, včetne starého plechového umývadla.
Fúrik.
Pletený košík.
Ďalšie tajomstvá budú na polici, skryté pred zrakmi nakukovačov. Možno hrniec plný starovekých strieborných mincí, to by sa možno hodilo úplne najviac :)

Pekne som si to zdokumentovala telefónom na video, aby som tieto poklady mohla vedecky virtuálne skúmať v pohodlí domova pri poháriku červeného.

Tak keď SA nájde nejaké to SA, ktoré vlezie do sklepa a nielen že vynesie odtiaľ užitočné veci, ale s pomocou božou vyhodí či spáli všetky ostatné nepotrebné rárohy, teším sa, že sa mi splní moja počiatočná naivná predstava poloprázdneho priestoru s jednou zaprášenou poličkou...

:)